Na Havaji ako v raji?

Krajina večného leta, všadeprítomnej divej hydiny a surfovanie až do západu slnka. Takto môžu vnímať Havaj mnohí turisti a láka ich predstava beztarostného života. Zložité životné dilemy vymeníte za “aloha lifestyle” a vaším najvačším problémom bude, či si ráno obuť žabky alebo sandále.

Realita:
Na surfe som naposledy stála pred 10 mesiacmi, nájsť si skutočných kamarátov mi trvalo dobré 4 roky a prácu v mojom vyštudovanom obore som vymenila za oblasť,
v ktorej som si bola istá, že nikdy pracovať nebudem. A tie sandále (áno, v 90 percent prípadov zvíťazia nad žabkami) používam ako obranný nástroj pred všadeprítomnými švábmi.

Poďme si to rozmeniť na drobné, aký je život na Havaji z môjho pohľadu a čo môžete v “Rainbow State” očakávať:

Priprav sa na izoláciu

Fyzickú aj mentálnu! Havajské ostrovy sú najizolovanejšie obývané súostrovie na Zemi. Najbližšia pevnina je západné pobrežie USA, ktorá je vzdialené skoro 4 000 km (čo v prípade presunu predstavuje “kratučký” 6 hodinový let). Aj popri všetkej tej nádhere a tropickej klíme na Teba doľahne “island fever”. Nedostatok rôznorodosti, obmedzený životný priestor, pomalý spôsob života a odstrihnutie od priateľov a rodiny časom dobehne každého. A nevyváži to ani 238 slnečných dní ročne.

12$ matcha to-go

Predstav si, že žiješ na ostrove, kde až 85 % potravín (vrátane väčšiny čerstvého ovocia a zeleniny) musí putovať minimálne 2 dni, niekedy však aj celý mesiac, kým dorazi do cieľa. Životné náklady na Havaji sú najvyššie spomedzi všetkých štátov USA (áno, predčia aj samotné NYC). Pri kúpe rodinného domu v Honolulu zaplatíš cez milión dolárov. A keď poviem dom, myslím tým rozpadávajúcu sa drevenú chatrč, pretože viac ako nehnuteľnosť, kupuješ samotný pozemok. Štát Havaj má jednu z najvyšších daní z prijmov a turizmu. Ku každému tovaru v predajnom reťazci sa pridáva GET (General Exercise Tax). Zatiaľčo väčšina štátov v Severnej Amerike základné potraviny nezdaňuje (38 z 50) Havaj k nim bohužiaľ nepatrí. Skladačku vysokých nákladov na život dopĺňujú aj ceny energií. Havaj opäť drží prvenstvo, tentokrát za najvyššiu cenu elektriny spomedzi všetkých štátov USA.

Som Haole

Haole v havajčine znamená cudzinec, turista. Miestami tento výraz nadobudol pejoratívny význam a sú ním niekedy označovaní návštevníci ostrova (poväčšinou bielej rasy). V 99 prípadoch zo 100 si takéto pomenovanie vyslúžili ľudia správajúci sa arogantne a bez rešpektu voči miestnym, prírode či kultúre. Aj ja som haole, lebo som na Havaji len na návšteve a viem, že Havaj bude vždy patriť len Havajčanom a neodvážila by som si samú seba nazvať “local”. A možno práve preto mi ani raz nedal nikto nedal pocítiť, že sem nepatrím. Tu som pochopila, že aloha nie je len pozdrav – je to postoj, ktorý ľudia na Havaji naozaj žijú.

Pracovné príležitosti

Havaj je silno závislý na turizme, darí sa tu zdravotnému personálu a odvetviam zameraných na pohostinnosť. Veľkou výzvou môže byť uplatnenie v oblasti technológie či výroby. Od práce vo svojom obore som upustila po nespočetnom množstve odoslaných životopisov a prvotný optimizmus, kedy som si bola istá, že ma príjmu na prvé miesto, o ktoré som sa uchádzala (podľa papiera som bola ideálny kandidát) som vymenila za nevyhnutnosť otvoriť sa iným príležitostiam. To v mojom prípade znamenalo prácu v najmenej očakávanej oblasti. Tí, ktorí sa nevedia dočkať odhalenia môjho povolania, zatajte dych. Nie, nestal sa zo mňa robotník na stavbe (hoci aj toto povolanie patrí medzi jedno z najžiadúcejších), pracujem v IT firme.

Jediná podoba švába, pri ktorej mi nestoja vlasy dupkom

Nevyžiadaní spolubývajúci

Moja večná téma! Kdekoľvek som bola ubytovaná, boli tam. Ideme si večer sadnúť do tiki baru na drink a schválne si miesto žabiek obujem tenisky, nájdem si jedného na nohe a rovno v jumbo veľkosti. V noci sa potácam rozospatá do kuchyne napiť vody, už ma očakáva v drese a bezostyšne natŕča tykadlá mojím smerom. Ja som okamžite v stave najvyššej pohotovosti, po spánku ani stopy. Nezáleží, či od rána do večera doma dreš ako Popoluša, šváby si jednoducho nájdu cestu. Ja sa ich snažím príjímať ako súčasť života na Havaji, no stále ma mykne ako pri elektrickom šoku keď vidím, ako si štráduje po kuchynskej linke.

BFF

Priateľstvá s Američanmi mi občas pripomínajú vzťahy v materskej škole. Jeden deň ťa Karen korunuje za svoju BFF a zverí ti bez zaváhania svoje najhlbšie tajomstvá a jediné, čo mne v tej chvíli behá hlavou je TMI, TMI. Nasledujúci deň Karen radšej predstiera, že ma nevidí, otočí hlavu na druhú stranu a oslňuje svojím vyblýskaným úsmevom niekoho iného. Nie som typ človeka, ktorému Američania hovoria “social butterfly” a radšej dávam prednosť samote pred povrchnými vzťahmi. Ak si navyše nedobrovoľne vyčlenený z kolektívu (tento sociálny jav je známy aj pod termínom materská dovolenka) pritiahnuť si do života človeka, s ktorým sa dá viesť duchaplná konverzácia a zdieľate rovnaký zmysel pre humor, môže trvať roky. V mojom prípade to bolo 4.

Neúmerne rastúce ceny za bývanie

Životného priestoru na ostrove O'ahu nie je veľa a v inzerátoch častokrát vidíš “walk-in-closet” prezentovaný ako klenot celého apartmánu. Byty aj domy sú pomerne malé a niekedy ich obýva aj viac generačná rodina. (Inak v USA sa byty katorizujú podľa počtu spální, takže 2 izbový byt volajú 1 bedroom). Priestor je tu považovaný za luxus. Práčku a sušičku v obzvlášť v starších bytoch nehľadaj. Buď sa o ne delíš so susedmi, alebo si víkend krátiš v komunálnych práčovniach. Vždy po návrate z Európy, keď otvorím dvere do nášho bytu na Havaji, mám pocit, že na mňa všetky steny padajú a tie veci, čo som dovliekla v mojom starostlivo zabalenom 23 kilom kufri nemám šancu nikde vpratať. Neustále nové rezidenčné budovy sú prezentované ako cenovo dostupné (začínajú na úrovni $2800 za jednospálňový byt) a vytláčajú Havajčanov do najchudobnejších častí ostrova.

Multikultúrne prostredie

Nikto sa tu nepozastavuje nad tým, že pochádzam z inej krajiny alebo si neuťahuje z môjho prízvuku. Populácia je natoľko rozmanitá, že sa vôbec nemusíš báť, že budeš vytŕčať. Nájdeš tu ľudí rôzneho pôvodu, kultúry a jazykov. Bohužiaľ obyvateľov, ktorým koluje v žilách havajská krv je čoraz menej, len okolo 11 %. Najčastejšie tu natrafíš na Aziatov (prevažne Filipínci, Japonci, Číňania, Korejci) v zastúpení 32 %. Belochov sa tu premáva asi 22 % a kombináciou viacerých rás (v Havajčine známe aj pod pomenovaním Hapa) sa môže popýšiť až 25 % obyvateľov.

He home ka puʻuwai

Keď vystúpim na letisku v Honolulu a prvýkrát sa po dlhej dobe nadýchnem vlhkého vzduchu, na tele mi nabehnú jemné zimomriavky, ktoré nemajú nič spoločné s teplotou vzduchu. Celý svet sa spomalí a ja cítim neopísateľnú radosť a pokoj. Je zvláštne, že miesto, ktoré je tak vzdialené a odlišné od môjho domova so mnou natoľko zarezonovalo. Cítim lásku k tejto krajine, súcit s Havajčanmi a obrovskú pokoru. Sú to tie jemné každodenné rozdiely: keď podám bezdomovcovi kus chleba zajasá a povie: ”Nevedel som, na čo si mám natrieť džem”. Pri pokladni za mňa doplatí chýbajúce drobné pán vo vyťahanom tričku (ktorý sám vyzerá, že by potreboval pomôcť). Úsmev od náhodného okoloidúceho ma nabije ako rozhovor s dobrým priateľom a pri čakaní na vlnu sa tesne vedľa mňa vynorí korytnačka. Toto miesto je jednoducho magické a jeho silu umocňujú majestátne hory lemujúce neskrotný oceán. Havajské príslovie "He home ka puʻuwai" hovorí, že srdce je Tvojím domovom a mne moje hovorí, že práve teraz som na správnom mieste.

Sedím doma večer potichu a veľakrát sa sama seba pýtam, či tá izolácia od rodiny, a klasického konzumného chleba, stojí za to. Sú dni, kedy mi je neopísateľne smutno, cítim sa na všetko sama a rozmýšľam, či mi mix sorbetu, vodky a šumivého vína zlepší náladu. Nezlepšil, len ma druhý deň bolí hlava. A tak so zamračeným výrazom na tvári brázdim ulicami. Do toho sa spustí jemnučký dáždik, akoby chcel podtrhnúť moju pochmúrnu náladu. Zrazu sa mi prihovorí dlhovlasý starší pán: Usmej sa, si na najkrajšom mieste na svete a bradou naznačí, aby som obzrela. Za mojím chrbtom sa na oblohe rozprestiera nádherná dvojitá dúha dotýkajúca sa zeme. A mne sa v očiach objavia slzy, vystrúham katalógový úsmev a v duchu odpovedám: Abso-fucking-lutely.