Príbeh ázijských komunít na Havaji
Keď som prišla prvýkrát na Havaj, prekvapil ma vysoký počet Aziatov, nie turistov, ale tých žijúcich priamo na ostrovoch. Nechápala som, ako je to možné, keďže mnohí z nich majú rovnaké (alebo veľmi podobné) vízové povinnosti ako Európania. Prečo je na Havají len 10 % pôvodných obyvateľlov, kým rôzne etnické skupín z Ázie tu majú zastúpenie až 38 %?
Spúšťačom bola výprava kapitána Jamesa Cooka, ktorý v roku 1778 prvýkrát zakotvil na ostrove Kauai. Keďže Havaj bol storočia izolovaný, miestni nemali vytvorenú imunitu na bežné euro-ázijské a americké choroby, ktorými sa to začalo po jeho návšteve hemžiť. Chrípka, osýpky, kiahne, lepra a v neposlednom rade aj pohlavné choroby začali mať drastický dopad na úbytok domorodcov. Zatiaľčo syfilis zasiahol populáciu hneď na začiatku, dopad iných chorôb pocítili miestni obyvatelia neskôr. A tak sa stalo, že do roku 1840, len 62 rokov po prvom vystavení chorobám západnej civilizácie, sa rapídne znížil počet pôvodných obyvateľov Havaja a to o 84 %.
V roku 1835 bola na Kaua’i založená prvá komerčná cukrová plantáž, ale rýchly rozmach poľnohosporádrstva priniesol zásadný problém: akútny nedostatok pracovnej sily. Chorobami zdevastovaní Havajčania (resp. to, čo z nich ostalo) nemohli pokryť rastúce nároky plantážneho systému. Riešením sa stala emigrácia zahraničných robotníkov, ktorá postupne zásadne premenila demografickú štruktúru Havajských ostrovov.
1. Japonci
Sú najpočetnejšou etnickou skupinou na Havaji. Prvá výraznejšia vlna Japonských robotníkov sa datuje už v roku 1868. Väčšina mužov imigrovala na Havaj s neistou budúcnosťou, ale istým prísľubom práce na cukrových, ananásových a kokosovo-orechových plantážach. Na Havaj pricestovali ako nemajetní mladíci, ktorí si po pár rokoch zabezpečili skromní majetok a chceli sa usadiť. Japonskí muži sa ale vyhýbali sobášom z iných etnických skupín, čo malo za následok rozkvet takzvaných “picture brides” - sobášov dohodnutých s Japonskými dievčatami. Tie sa ako snúbenice vydali loďou na Havaj a svojich budúcich manželov poznali len z fotografie. Väčšina týchto párov bolo oddaných priamo v lodnom prístave a mnohí z nich sa do rodnej krajiny už nikdy nevrátili.
2. Filipínci
Spomedzi ázijských menší tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu. S ďalším rozmachom havajských plantáží rástla aj potreba zabezpečiť novú pracovnú silu, čo viedlo k príchodu ďalších prisťahovaleckých komunít. Významnú úlohu v tomto procese zohrali práve Filipínci, ktorí sa od roku 1906 začali sťahovať na Havaj za prácou na cukrových plantážach. Prvá skupina robotníkov bola známa ako sakadas. V období rokov 1906 až 1946 prišlo na ostrovy približne 125 000 Filipíncov, čím sa v tom čase zaradili medzi najpočetnejšie pracovné skupiny na Havaji. A tak sa jedlá ako adobo, lechon, lumpia či pancit stali bežnou súčasťou havajskej kulinárskej scény.
Oahu Market jeden z najznámejšich trhov v Chinatown
3. Číňania
Počiatočné kontakty Číňanov s Havajskými ostrovmi sa datujú krátko po ich objavení kapitánom Cookom. Spočiatku prichádzali najmä obchodníci, no okolo roku 1852 sa začala hromadnejšia migrácia robotníkov z Číny s cieľom posilniť miestne poľnohospodárstvo, predovšetkým prácu na cukrových plantážach.
Po vypršaní pracovných kontraktov sa mnohí z nich presťahovali do mestských častí, kde si začali budovať vlastné biznisy, trhoviská a komunitné zázemie. Chinatown v Honolulu patrí medzi najstaršie čínske štvrte v Spojených Štátoch.
Čínska populácia na Havaji bola otvorená zmiešaným manželstvám, či už s pôvodnými Havajčanmi alebo s príslušníkmi iných prisťahovaleckých skupín. Tento prístup prirodzene viedol k vzniku početných multietnických rodín a k postupnému prelínaniu kultúr, jazykov aj tradícií.
Práve v takomto prostredí sa rozšírilo označenie „hapa“ – slovo z havajčiny, ktoré pôvodne znamená „časť“, “mixovať” alebo „polovica“. Postupne sa začalo používať na označenie ľudí zmiešaného pôvodu, najmä tých s čiastočne havajskými a ázijskými koreňmi. Dnes je pojem „hapa“ bežnou súčasťou miestnej identity a odráža typickú etnickú rozmanitosť Havaja, kde je miešanie kultúr prirodzenou súčasťou života.
4. Kórejčania
Prvá vlna prisťahovalcov z Kórei priviedla na Havaj približne 7 000 plantážnych robotníkov, ktorí prišli za lepšími životnými príležitosťami. Dnes tvoria menšiu ázijskú komunitu, no napriek tomu majú významný vplyv na miestnu kultúru a kuchyňu.
Je fascinujúce sledovať, ktoré historické udalosti zásadne formovali vývoj Havajských ostrovov. Jednou z najvýznamnejších bolo umelé zaľudňovanie, ktoré prinieslo tisíce prisťahovalcov a spôsobilo, že pôvodní Havajčania sa stali menšinou vo vlastnej krajine. Havaj dnes patrí medzi najviac multietnické štáty USA, domovom ho nazýva viac ako 50 rôznych národných a etnických skupín. Mnohé z týchto komunít žijú na ostrovoch už celé generácie a s hrdosťou hovoria o sebe hovoria, že sú “born and raised in Hawaii”. Ich kultúrne dedičstvo je úzko prepletené s havajským, pričom mnohé tradície, oslavy a kuchyňa sa stali súčasťou miestnej identity.
Komunity často žijú vo vlastných spoločenstvách, kde sa vzájomne podporujú a udržiavajú jazyk, zvyky a vzťahy. Staršie generácie často nemali potrebu osvojiť si angličtinu (havajčina bola mnohé roky zakázaným jazykom), pretože dokázali byť sebestačné v rámci svojho komunitného života. A keď sa raz budete potulovať uličkami v Chinatown v Honolulu, nech vás neprekvapí, že na vás staručká Číňanka prehovorí veľmi lámanou angličtinou. A hoci za celý svoj život nikdy neopustila O’ahu, iný, ako svoj rodný jazyk na ostrove nepotrebovala.
